LOUD, LOUDLY a ALOUD robia študentom často problémy. Tento článok som sa rozhodol napísať, keďže som mal nedávno osobnú skúsenosť s tým, ako jedna známa tieto slová pri rozhovore s rodeným hovoriacim niekoľkokrát chybne použila.

LOUD je predovšetkým prídavné meno, ktoré do slovenčiny prekladáme ako “hlasitý, hlasný“.

• My neighbour was so loud that we decided to call the police.
• They had an argument over loud music.
• “Mind your own business,” she said in a loud voice.

LOUDLY je príslovka vytvorená od prídavného mena LOUD.

LOUDLY prekladáme ako “hlasno, nahlas“. Túto príslovku používame vtedy, ak o hovoríme o sile zvuku. Pri LOUDLY opisujeme zvuk, ktorý je zvýšený.

• They were arguing so loudly I couln’t sleep.
• The children were playing loudly.
• All my friends laughed loudly.

ALOUD je rovnako príslovka, ktorá vznikla pridaním predpony -A.

ALOUD prekladáme ako “nahlas“, no vo význame “počuteľne“. Teda niekto nepovedal niečo iba pre seba, ale nahlas (a tak to počujeme). Niečo nebolo povedané iba v duchu, ale nahlas (teda počuteľne).

ALOUD najčastejšie spájame so slovesami READ, či THINK.

• READ ALOUD – čítať nahlas
• THINK ALOUD – myslieť nahlas

• Count aloud to at least fifty.
• He read this passage aloud.
  
• Say it aloud.
• He think I criticized him behind his back. Hovewer, it’s not true. I was just thinking aloud.
• He didn’t want to read that letter aloud to me.

Slovo ALOUD môžeme nahradiť synonymným spojením – príslovkou OUT LOUD.

ALOUD je formálnejšie.

• He reads aloud.
• He reads out loud.

Vo význame “hovoriť hlasnejšie” používame frázové sloveso SPEAK UP. To používame predovšetkým vtedy, ak dávame niekomu pokyn, aby hovoril hlasnejšie.

• “Please speak up,” he said.

LOUDLY vs. ALOUD ešte raz…

• Ak niečo povieme LOUDLY, naznačujeme tým, že došlo k zvýšeniu nášho hlasu - niečo sme povedali hlasno. LOUDLY teda opisuje hlasitosť zvuku (napr. nášho hlasu).

• Ak niečo povieme ALOUD, nepovieme to výlučne hlasno (hlučne) (teda s hlasom, ktorý by sme enormne zvýšili), povieme to len tak, aby ostatní boli schopní počuť, čo hovoríme (teda nepovieme niečo pre seba – v duchu), ale NAHLAS.